Čo sa do článku na refresher.sk nezmestilo

Nachádzate sa tu

V piatok 22. januára 2021 vyšiel na stránke refresher.sk článok s názvom: "Súhlasíš s tým, že partneri majú platiť všetko na polovicu? Tu je návod, ako si rozdeliť náklady na spoločný život."

Bolo mi cťou, keď ma oslovila pani Miriam Švecová z refresher.sk, aby som sa podieľala na článku určenom mladšiemu publiku ohľadom spoločného spravovania peňazí vo vzťahu.


Redakcia uverejnila článok ako prémiový obsah pre predplatiteľov, preto som sa rozhodla na našej stránke uverejniť moje odpovede na ich otázky v pôvodnom znení. Verím, že budú pre niekoho užitočné.

 

Existuje ideálny vzorec nato, ako mať vo vzťahu rozdelené financie?

Rozdelenie financií vo vzťahu závisí jednak od toho, v akej fáze sa vzťah nachádza a jednak od preferencií každého z partnerov. Inak bude hospodáriť mladý pár, ktorý práve začína spoločne fungovať a inak pár, kde je žena na materskej dovolenke a teda je od muža viac alebo menej finančne závislá. Čím viac výdavkov partneri hradia spoločne (pr. spoločný nájom, účty v spoločnej domácnosti), tým by mali byť aj financie na strane príjmov menej rozdelené.
Ak sa partneri rozhodnú spolu žiť a myslia to vážne, mali by mať spoločný účet, z ktorého budú hradiť spoločné výdavky. Môže to byť aj účet jedného z nich, každopádne by mali mať navzájom prístupy na svoje účty.

 

Ako spravodlivo rozdeliť náklady na spoločnú domácnosť / spoločný život?

Hľadanie spravodlivosti v rozdeľovaní spoločných nákladov môže byť skutočný oriešok. Samotná debata o tom, ako si čo podeliť, kto bude čo platiť, je na začiatku vzťahu veľmi užitočná, obzvlášť pokým sú spoločné záväzky páru minimálne – žiadna hypotéka, žiadne deti.
Delenie nákladov závisí od výšky príjmov a najmä rozdielu v príjmoch. Ak muž zarába viacej ako žena, asi by mohol zaplatiť spoločnú večeru :-) Ak sa ale jeden z partnerov má cítiť nepríjemne len preto, lebo ten druhý „stále niečo platí“, možno je lepšie dať si tú večeru doma. Častejšie je to vtedy, keď zarába viacej žena. Každopádne najdôležitejšie je, aby sa o tom partneri vedeli otvorene porozprávať a nájsť kompromis, s ktorým budú obaja spokojní.

 

Kto by mal rozhodovať o spoločných a dlhodobých investíciách?

Plánovanie dlhodobých investícií znamená vo vzťahu posun k zreálňovaniu spoločnej budúcnosti. Samotný výber, ktorú oblasť kto zastreší je veľmi individuálna. Závisí od toho, čomu každý z partnerov lepšie rozumie. Muž môže byť ten, kto investuje peniaze do vecí mimo rodiny. On je väčšinou ten, kto rozhoduje o kúpe nového auta, bývaní, či voľnočasových aktivitách. Žena naopak rieši investície v rodine. Zabezpečuje nákupy bežných vecí ako potraviny, oblečenie, zariadenie domácnosti a výdavky súvisiace s deťmi. V každom vzťahu to však môže byť inak. Úžasné je, keď sa partneri v zabezpečovaní jednotlivých potrieb rodiny vedia dopĺňať a ťažiť zo svojich odlišných schopností a preferencií.

 

Je rozdiel medzi vedením financií vo vzťahu bez manželstva?

Ak spolu partneri chcú dlhodobo žiť, manželstvo je podľa mňa najlepší, historicky preverený inštitút. Nejde o lásku (aj keď samozrejme o tú by malo ísť v prvom rade), ide o právny vzťah. O vyjadrenie toho, že ty si tá pravá / ten pravý a myslím to s tebou vážne. V prvom rade je táto inštitúcia dobrá pre ženy – bez ohľadu na ich finančnú nezávislosť, emancipovanosť a samostatnosť.
Neraz som pri svojej práci musela riešiť náročné situácie žien, ktoré po dlhoročnom vzťahu bez manželstva, často aj deťmi, zostali sami, len s minimálnymi finančnými prostriedkami. Svoje peniaze totiž investovali do budovania domova s večným „priateľom“ a podcenili pritom právne otázky napríklad vlastníctva nehnuteľnosti.
Ak sa partneri rozhodnú kúpiť spoločnú nehnuteľnosť, bez väčšej dôvery aj vo financiách to nepôjde. Mnohé páry si uvedomujú, že hypotéka je pre nich rovnako záväzná ako manželstvo. V prípade rozchodu manželov vysporiadanie majetku rieši automaticky súd. Ak sa rozídu partneri, ktorí neboli manželia, následné delenie majetku je na ich dohode a dobrej vôli. Na pomoc sa aj tu dá privolať súd, len to stojí viacej času, energie a peňazí.

 

Ako sa rozprávať o financiách vo vzťahu?

V prvom rade pravdivo. Každý máme k financiám iný vzťah a postoj. Pri debate o financiách by mali byť k sebe partneri úprimní a ich spoločnou snahou by malo byť lepšie hospodárenie so spoločným rozpočtom. Pre niekoho môže byť rozhovor o financiách stresujúci. Vtedy je užitočné dohodnúť sa na konkrétnom čase a mieste, aby sa na to mohli partneri pripraviť a naladiť. Ak si budú schopní nájsť dobrú motiváciu, prečo sa spoločne o financiách rozprávať, pôjde to ľahšie. Akékoľvek plánovanie, hľadanie spoločných priorít a investičných cieľov do budúcna sa neudeje samo, len tak, pri pozeraní televízie.

 

Ak má dvojica rozdielny účet, mal by mať každý prístup aj k účtu druhého partnera?

Zriadenie spoločného účtu by malo byť vyjadrením vzájomnej dôvery vo vzťahu, nie naopak. Táto forma spravovania peňazí vo vzťahu má množstvo výhod – od prehľadného spravovania výdavkov, úsporu nákladov za vedenie dvoch účtov, až po ľahšiu tvorba rezerv. 
Ak partneri vo vzťahu nie sú ešte na tento krok pripravení, ale zdieľajú spoločné výdavky, mali by si zriadiť aspoň prístup k účtu druhého partnera. „Prístup“ pritom nemusí nevyhnutne znamenať vlastné heslo do internetbankingu, vlastnú kartu k účtu, či neobmedzené transakcie. Dôležité je mať zriadené aspoň disponenstké práva k účtu, aby sa v prípade nepredvídateľnej situácie vedel aj druhý partner dostať k prostriedkom na účte. Údaje o pohyboch na účte, či výber peňazí z účtu sa tak dá uskutočniť len osobne v banke. Dá sa teda predpokladať, že okrem mimoriadnej situácie sa táto možnosť nevyužije.

 

Akým spôsobom je možné si vytvoriť spoločný plán na prerozdelenie financií? Existuje nejaké rácio, ktorého by sme sa mali držať? Napríklad, aby naše náklady nepresiahli 50% našich príjmov?

Na spoločné prerozdelenie financií neexistuje univerzálny plán na každú životnú fázu. Mladí ľudia, ktorí iba plánujú spoločnú budúcnosť, nemajú žiadne veľké fixné výdavky, žiadne splátky úverov by mali byť schopní držať svoje spotrebné výdavky (strava, oblečenie, cestovné, bývanie, hobby,...) na úrovni do 60%, max. 70% príjmov. Patria sem aj splátky rôznych spotrebných úverov, či splátkových spoločností na nový smartphone, práčku, alebo auto. Zvyšnú časť výplaty je vhodné si odkladať na vytvorenie likvidnej rezervy a základu napríklad na kúpu bytu. Vďaka reguláciám Národnej banky je potrebné pri financovaní bývania mať nasporených 20% z hodnoty nehnuteľnosti, a len zvyšných 80% čerpať z hypoúveru. Samozrejme banky vedia poskytnúť aj vyššie financovanie bývania, nie je však pre každého a treba rátať aj s tým, že si bude treba priplatiť (či už vo forme prirážky k úrokovej sadzbe, alebo pr. spotrebným úverom s podstatne vyšším úrokom). Splátka hypotéky by následne nemala presiahnuť 30% spoločných príjmov. Aj keď je banka ochotná poskytnúť vyšší úver, splátka prekračujúca 30% príjmov môže byť z dlhodobého hľadiska neudržateľná – nielen kvôli nepredvídateľným výpadkom alebo strate príjmu, ale napríklad aj poklesu príjmu počas materskej. Zvyšných 10% by malo slúžiť na zabezpečenie príjmu pre prípady, keď nebudete môcť, alebo chcieť pracovať. Sem patrí aj sporenie na dôchodok, lebo pravdepodobnosť, že sa ho dnešný mladí dožijú je vysoká, rovnako ako pravdepodobnosť, že ho budú mať podstatne nižší, ako dnešní dôchodcovia.

 

Čo ak má dvojica plán, ako nakladať s financiami, ale v reálnom živote je ťažké ho dodržiavať?

Mať nejaký plán, na ktorom sa dvojica spoločne dohodne je vždy lepšie, ako nemať žiaden plán. Samotný fakt, že boli dvaja ľudia schopní vytvoriť spoločné rozhodnutie, záväzok je vo vzťahu krok dobrým smerom. Ak sa plán nedarí dodržiavať, je potrebné vrátiť sa k nemu a pozrieť sa, prečo sa to deje. Bol plán stanovený nerealisticky? Nedarí sa ho dodržiavať, lebo sa vyskytli nepredvídateľné okolnosti? Alebo sa zmenili priority a plán treba prepracovať? Je vhodné robiť revízie plánov vždy po nejakom čase, aby sme zistili, či ideme správnym smerom a či nám plán stále vyhovuje, aj keď sa ho darí dodržiavať na 100%.

 

Je potrebné si odkladať? Mať finančnú rezervu? Akú?

Myslím, že otázku, či je vhodné mať finančnú rezervu na horšie časy, zodpovedala aktuálna kríza. Každý, kto si nebol schopný vytvoriť rezervu počas obdobia, keď mal prácu, bolo ľahké prácu zmeniť a nájsť si novú, svoju lekciu už dostal.
Na začiatku je nevyhnutné, aby sa dvaja mladí ľudia spoločne naučili žiť s vyrovnaným rozpočtom – teda nemíňať viacej peňazí, ako zarobia. Tvoriť rezervu je vhodné začať s akoukoľvek malou sumou, kým nebudú mať na sporiacom účte aspoň troj- až šesť-násobok svojich príjmov. Potom sa môžu posunúť k tvorbe dlhodobejších rezerv a sporenia na konkrétne ciele.

 

Ako majú riešiť spoločné financie študenti/teenageri, ktorí spolu nebývajú a nemajú spoločné záväzky, ale ich vzťah tam smeruje? Je potrebné, aby sa už aj takýto ľudia rozprávali o financiách, ak teda predsa plánujú spoločnú budúcnosť?

Keď spolu partneri chodia, spoznávajú sa a plánujú spoločnú budúcnosť, prirodzene sa rozprávajú o cestovaní, bývaní, kariére, sadbe a tam všade sú ukryté debaty aj o financiách. Na začiatku vzťahu majú obaja partneri svoj vlastný spôsob hospodárenia s peniazmi. Už počas prvých spoločne strávených chvíľ sa ich finančné princípy stretnú – akú reštauráciu vyberú, kto ju vyberie, čo si objednajú, ako sa dohodnú na platení. Rozhodnutie koľko času strávia v obchodných centrách, koľko debatami o peniazoch, plánovaní a budúcnosti je len na ich rozhodnutí a preferenciách.
Aby mohli začať mladí ľudia spoločne plánovať budúcnosť, potrebujú byť finančne nezávislí – teda aspoň jeden z nich by mal mať stabilný príjem. Z vreckového a brigád sa podarí odložiť a ušetriť len veľmi odhodlaným jedincom :-)

 

Mária Lettrichová

Foto: AdobeStock

Publikované dňa 03. február 2021